Geodézia -ie ž. /gréc./ vedný odbor zaoberajúci sa meraním a zobrazovaním zemského povrchu, alebo jeho častí vyznačovaním polohopisných a výškopisných bodov a mapovaním veľkých územných celkov; zememeračstvo.

• - 23.000 pnl. - r.1962 archeológ Bohuslav Klíma v oblasti Pavlovských vrchov objavil mamutí kel s rytinou, usudzuje sa, že rytina zobrazuje meandrujúcu rieku Dyje a sídlo pravekých lovcov. V tomto prípade sa jedná o najstarší známy kartografický prejav ľudstva.
• - 20.000 pnl. - Sibír (národy u rieky Jenisej) - na stenách skál
  

• - 5-4000 pnl. - Na brehoch Eufratu a Tigrisu sa vykonávajú prvé meračské práce s pomocou olovníc, meračských lát a nivelovanie pomocou vodnej hladiny
• - 2400 pnl. - Egypt - na hlinených doštičkách a papyruse, mapovanie pozemkov
• - 2296 pnl. - bol zostavený prvý čínsky katalóg pozorovaných komét
• - 2000 pnl. - v Mezopotámií vo vedeckých textoch je používaná šesťdesiatková sústava a kalendár s 360 dňami.
• - 700 pnl. - filozof Thales z Milétu použil trigonometrické meranie s podobnosťou trojuholníkov určeniu výšky pyramíd z dĺžky vrhnutého tieňa
  - v tejto dobe vznikla brúsená čočka, nájdená pri vykopávkach v Ninive.
• - 600 pnl. - Anaximandros z Milétu vyhotovil najstaršiu grécku mapu sveta
  

• - 6-500 pnl. - Ďalším významným nálezom je hlinená doštička z 6. storočia pnl., ktorá zobrazuje vtedajšiu predstavu známeho sveta. Mapa zobrazuje Babylón a Asýriu obklopenú oceánom. V ústrednej časti je rieka Eufrat na ich brehoch leží Babylón.
  

• - 200 pnl. - Apolloniovi z Pergé je pripojovaný objav astrolábu, prístroja pre meranie výšok hviezd, tkz. uhlov. Okolo stredu sa otáčalo rameno z dvoma priezormi (alhidáda). Namierením tohto ramena na objekt na oblohe sa dal na kruhu odčítať uhol medzi spojnicou objektu a pozorovateľa a obzorom. V stredoveku ho Arabi zdokonalili o ortuťový horizont a používali vo sférickej astronómii.
  

• 105 nl. - Číňan Cchaj-Lun, minister hospodárstva cisárskeho dvora vynašiel papier.
• 121 nl. - písomná správa o kompase v slovníku Hiu-Tschina. Bol vyhotovený z prírodného magnetu, plávajúcim na drevenom člnku v nádobke s kľudnou vodou. Magnetická strelka bola v Európe popísaná roku 1119, jej objav je pripísaný Arabom, ale tiež do 27.st. pnl. Číňanom.
• 175 nl. - z celostránkových drevených štočkov boli v Číne tlačené spisy mudrca Konfucia (Kchung-fu-c`). Európsky vývoj kníhtlače r. 1444 (J. Gutenberg)
• 200 nl. - Najstaršou dochovanou mapou zobrazujúcou Karpaty je Ptolemaiova mapa Európy z rokov 60 - 168.
  

• 998 nl. - zomrel Abúl - Wafá, zaviedol všetkých 6 goniometrických funkcií a zostavil tabuľky sínusu a kosínusu po 15´.
• 1300 nl. - do tohto obdobia sa Levi ben Gersonovi prisudzuje myšlienka mechanického zväčšenia malých dĺžok - domerkov, použitých v geodetických klinoch a priečneho tranzverzálneho merítka.
• 1300 nl. - Herefordská mapa - tato mapa bola vytvorená ako oltárny obraz v katedrále v Herefordu v Anglicku. Mapa je orientovaná východným smerom a na vrchole je umiestnený Jeruzalém.
  

• 1300 nl. - portulánové mapy, Koncom 13. storočia sa v Taliansku objavuje nový typ mapy tzv. portulánová - kompasová. Mapy sa predovšetkým zhotovovali v Taliansku (neskôr v Portugalsku, Španielsku, Holandsku a Francúzsku) mali obdĺžnikový tvar, vo vnútri bola umiestnená jedna alebo viacej smerových ružíc a chýba v nej zákres geografickej siete, ktorý sa objavuje až neskôr. Po prvý krát na nich bola znázornená celá Európa s priľahlými častiami Afriky a Ázie, podrobný zákres pobrežia kontrastuje s prázdnymi častiami vnútrozemia, pokresleným obrazmi fantastických zvierat a popisom "terra incognita" alebo "hic sunt leones". Významným portulánovým dielom je tzv. katalánska mapa sveta z doby okolo r. 1375.
  

• ktorá sa viaže na obdobie medzi 14.-16. st. znamenala obrovský prínos pre európsku vzdelanosť. Ľudia sa viacej obracajú smerom k prírode a človeku a znovu objavujú antickú kultúru. Dochádza k stretom medzi novými poznatkami a cirkevnými predsudkami. Rovnakým smerom sa uberala aj geografia s kartografiou.
• Významným skutkom bolo objavenie Ptolemaiovho diela (1405) od utečencov z Carihradu, vynálezom kníhtlače a samozrejme začatím obdobia veľkých geografických objavov. Ptolemaiove dielo bolo niekoľkokrát prepisované a tlačené od roku 1475, neskôr v Taliansku a neskôr aj v Nemecku. Ptolemaiove dielo bolo pre Európu ako veľkým prínosom tak aj zdrojom omylov. Geografické poznatky sa od staroveku zmenili a tak dochádza k vydaniu nových máp tkz. tabule modernae, ktoré sa pridávajú k mapám pôvodným tkz. tabule antiquae. Prvá z týchto moderných máp bola mapa Škandinávskeho polostrova od Claudia Claussona Swarta.
• Kópia Ptolemaiovej mapy, Pirrus de Noha, 1414
  

• Od polovice 16. st. sa presúva centrum kartografie z Talianska do nových zemí ako Holandsko, Francúzsko a Anglicko. Časovo je centrum Holandsko od polovice 16. st. do 17. st., od 17. st. je to Francúzsko a Anglicko. Vo Francúzsku dochádza tiež k novému meraniu Zeme Jeanem Fernelem, ktorý určil obvod Zeme na 40 043 346 m. Významným objavom z hľadiska spresňovania práce geodetov a astronómov je objav ďalekohľadu holanďanom Janem Lipperhey v r. 1608. Vďaka tomu mohol Galileo Galilei zostrojiť ďalekohľad, objaviť Jupiterove mesiace, škvrny na Slnku, ap.

- toto obdobie nazývané tiež ako reformácia kartografie, prinieslo kartografii nové prostriedky a spôsoby pri vyhotovovaniach máp, tiež prineslo snahu po väčšej presnosti a vecnosti máp. Také zpresnenie umožnili hlavne nové prostriedky ako sextant, teodolit, ale aj nové zpôsoby merenia ako triangulácia. Základom kartografie se stáva zememeračstvo. Mapy prestávajú byť viacej kresbou, zčasti vyplnenou fantáziou tvorca a stávajú se presným moderným prostriedkom k skúmaniu skutočnosťií.

Rytina ze 17. st. nám ukazuje ako pri kreslení máp premietame na vodorovnú rovinu

- Najvýznamnejšiou kartografickou školou tej doby je škola francúzska, ktorá má vodcovskú úlohu v meraní rozmerov Zeme už na základe triangulácie, objavila tiež, že poludníky nie sú kruhové obloúky,ale eliptické. V rokoch 1744-1790 je uskutočňované podrobné mapovanie Francúzska na základe trianguláce. Potvrdzuje Newtonov predpoklad, že Zem je na póloch zploštená. Pokúsili sa určiť rozmery rotačného elipsoidu. Zaslúžila sa predovšetkým o čo nejväčšiu presnosť, riešila zobrazovacie spôsoby a skreslenia, ktoré nastáva při týchto zobrazeniach.

Významné osobnosti:

V 18 storočí sa objavovali aj nové spôsoby znázorňovania na mapách ako napr. šrafovanie od J. G. Lehmanna. Izobáty sa začali používať na konci 17. storočia, ale ich priekopníkom v používaniu bol F. Buache, ktorý ich použil pri vykreslenie hĺbok Lamanšského prielivu. Základy používania vrstevníc predložil M. Du Carla- Bonifas, rozšíreniu sa však dočkali až na počiatku 20. storočia.
           Aj ostatné európske zeme začali podrobné mapovanie svojich území, tak vznikla mapa Anglicka v mierke 1:63360, vstoročiaNemecku, Rakúsku.
           V prvej polovici 19. storočia dochádza k obmedzeniu kartografickej produkcie astoročiavychádzajú väčšinou len špecializované mapy. Z atlasov, ktoré v tej dobe vznikali je najvýznamnejší Stielerův, Berghausov - fyzickogeografický. Významný a málo známy je tiež atlas od belgičana Philippa van der Maelena, ktorý vydal šesťzväzkové dielo Atlas universal obsahujúci 400 máp v mierke 1:1 641 836 popisujúcich celý svet.
           V Rusku bola vyhotovená pre európsku časť desaťvrstvová mapa v mierke 1:420 000 astoročianeskôr v rokoch 1845-1932 trojvrstvová mapa v mierke 1:126 000. Pre ázijskú časť Ruska bola vyhotovená mapa stovrstvová v mierke 1:4 200 000.
           V druhej polovici 19. storočia dochádza k zmene, je žiadaná väčšia presnosť astoročiadáva sa väčší dôraz na vedeckejší prístup pri vyhotovovaní máp. Nastáva rozvoj matematickej kartografie. Mnohé štáty začínajú nové merania a zostavujú podrobnejšie mapy svojich území. Vo Francúzsku je vytvorená mapa Carte de France d´Etat-Major v mierke 1: 80 000, ktorá je výborným príkladom modernej kartografie.
           Koncom 19. storočia a v 20. storočí je snaha o vyhotovenie jednotnej mapy pre celý svet. V rokus 1913 bol vydaný prvý list tejto mapy v mierke 1:1 000 000. Ďalej sa rozvíja matematická kartografia a keď vznikajú nové topografické mapy, tak väčšinou v rovnakom uhlovom zobrazení. Od roku 1950 sa mapovanie väčšinou prevádza fotogrametrickými alebo kombinovanými metódami a vyznačuje sa veľkou presnosťou.
           Väčšina zemí vydáva svoje národné tematické atlasy, vzorom bol národný atlas Fínska z roku 1899.
           Po druhej svetovej vojne je produkcia máp ovplyvnená geopolitickým rozdelením sveta a tak napríklad štáty socialistického bloku vyhotovujú mapy podľa rovnakého vzoru.
           S rozvojom počítačov a diaľkového prieskumu Zeme v 60. rokoch sa v kartografii objavuje nový smer a to počítačová kartografia. Počítače umožňujú zrýchliť prácu, používať nové metódy, lepšie generalizovať a získavať nové poznatky a spojitosti.
           Od roku 1949 existuje pri OSN kartografické oddelenie, ktoré eviduje stav a podporuje mapovanie jednotlivých štátov. Ďalšou významnou medzinárodnou kartografickou organizáciou je Medzinárodná kartografická asociácia (ICA).

Prvú mapu Uhorska vypracoval Talian F. Rosseli, táto sa však nezachovala. Prvú známu mapu vypracoval roku 1513 L. Roseti v mierke 1:1093000. Roku 1526 ju vydal tlačou v Ingolstadte. Táto Rosetiho mapa však nevyhovovala vojnovým účelom a tak Ferdinand I. poveril roku 1552 W. Laziusa úlohou prepracovať mapu krajiny. Roku 1709 vydal J. Ch. Müller veľkú mapu Uhorska. Samostatné mapy väčších slovenských území boli spracované až neskôr. Ako prvá to bola mapa Spiša, ktorú vypracoval P. Kray. a Matej Bel ju vydal roku 1723.
           Významným bodom v tvorbe máp boli mapy Samuela Mikovíniho, ktoré zhotovoval na základe astronomicko-geodetických meraní.
           Roku 1735 bola uvedená mapa Bratislavskej stolice, roku 1736 Turčianskej, Liptovskej, Zvolenskej stolice a roku 1742 to boli mapy Novohradskej, Tekovskej, Nitrianskej a Hontianskej stolice. Mapy vydávali nielen naši, ale aj zahraniční autori. Mapa J. C. Müllera bola už v polovici 18. storočia neaktuálna. Preto dvorný radca, maršal F. M. Lacy poveril majora I. Müllera vypracovať novú mapu krajiny. Vyšla roku 1769 na dvanástich listoch v mierke 1:367 000. Keďže obsahovala veľa dôležitých vojnových údajov bola utajovaná.

© 2000 GEO-TEAM Slovakia - Všetky práva vyhradené	TOP